STARZ: Národný beh Devín - Bratislava - Oficiálny web

STaRZ na vrchole 70- ročnej histórie Národného behu Devín – Bratislava

ÚSPEŠNÁ SÚČASNOSŤ STOJÍ NA VZÁCNEJ TRADÍCII

Neoceniteľnou pridanou hodnotou je tradícia, tú nemožno ničím nahradiť, čo je platné vo všetkých oblastiach, nevynímajúc šport.

Pozoruhodnou históriou v slovenskom športe sa môže pochváliť Národný beh

Devín – Bratislava. Žiaľ musí sa súčasne posťažovať na nepriaznivé obdobia s prerušením sympaticky začatej tradície. Tento cestný beh vznikol v roku 1921, teda o tri roky skôr ako Medzinárodný maratón mieru v Košiciach, ten ráta už deväť decénií oproti „Devínu“, blížiacemu sa k jubilejnej sedemdesiatke. Je to aj tak najstaršie športové podujatie na Slovensku lebo i po prerušeniach udržalo kontinuitu. Potešiteľná je prosperita „Devína“ v najnovšom období s viac ako päťtisícovým pelotónom bežcov, absolvujúcich trasu od starobylého hradu do hlavného mesta Slovenskej republiky.

V čase vzniku prvej ČSR, po osamostatnení sa z odnárodňovacieho tlaku v Uhorsku prebiehala emancipácia i v slovenskom športe. Po skončení I. svetovej vojny dialo sa to v novom demokratickom systéme zásluhou cudzích pedagógov, trénerov a funkcionárov.

„ Devín“ je toho príkladom, veď pri jeho založení boli českí nadšenci z novovzniknutého klubu I. ČsŠK Bratislava a Američan Max W. Younger z YMCA / Kresťanské združenie mladých mužov/. Práve on z pozície predsedu atletického odboru bol iniciátorom založenia cestného behu po vzore Behu Běchovice – Praha /od roku 1897 doteraz/. Na čele organizačného výboru počiatočných ročníkov bol Slovák MUDr. Gejza Rehák riaditeľ Št. nemocnice a neskorší predseda SOV. Najagilnejší podporovatelia a organizátori sa grupovali z profesorského zboru Čs. štátnej univerzity /neskôr premenovanej na Univerzitu Komenského/, konkrétne z lekárskej fakulty. O druhý z pôvodných putovných pohárov vtedajšieho rektora UK súťažia muži v hlavnej kategórii od roku 1932 doteraz.

V národnostne sa prebúdzajúcej Bratislave, avšak v nežičlivých podmienkach i pre šport živorila i atletika, na čom sa navyše podieľali i klubové trenice. Poznačilo to i „Devín“, kde štartovali iba desiatky bežcov, s čím v cieli, najčastejšie na Hviezdoslavovom námestí, kontrastovala niekoľkotisícová kulisa divákov. Vzácna kronika s fotografiami a výstrižkami je toho dôkazom. Treba však zdôrazniť, že najúspešnejším pretekárom prvej éry v I.ČSR / so 4 víťazstvami/ bol vytrvalec slovenského pôvodu, Košičan Jozef Koščák, avšak ako člen českých klubov v Prahe a Brne. Na území mesta vznikli ďalšie behy, ale „Devín“ čakala iná osudná prekážka: stop dala II. svetová vojna. Mníchovský diktát a viedenská arbitráž v roku 1938 znamenali zánik republiky a následne strata územia Devína zasa prerušenie pretekov.

Po novom povojnovom nádychu sa uskutočnili tri ročníky „Devína“.

Snaha Rudolfa Holzera, jedného z nových predsedov SAZ s kolektívom zo Sokola NV a úsilie Karola Hercega, jedného z víťazov s kolektívom z ŠK Železničiari vyšli nazmar

„vis major“. Obec Devín sa ocitla v hraničnom pásme a v čase „studenej vojny“ vtedajšieho bipolárneho sveta štátne orgány preteky nepovolili. V politickom „odmäku“ koncom šesťdesiatych rokov XX. storočia prišla s novou energiou TJ Rapid, síce bez atletiky, ale s účelovým zariadením Rekord /neskôr Slovšport/. Kľúčom k budúcnosti sa stal skúšobný Devínsky beh v roku 1966. Za povšimnutie stojí jeden dátum, opakujúci sa v troch takpovediac „verziách“: 24. 4. 1836 na hrade Devín prisahali Štúrovci žiť v pravde a národu, 24.4.1921 pod hradom Devín odštartovali 1. ročník bežeckých pretekov 24.4. 1966 sa tu za asistencie zhromaždenia študentov na počesť pamätného výletu Ľudovíta Štúra s družinou konali bežecké preteky, znamenajúce vzkriesenie tradície.

Skutočnou renesanciou bol rok 1967, kedy sa ľuďom okolo Rudolfa Holzera a Františka Letovanca podarilo usporiadať nový Beh Devín – Bratislava. Napriek neustálym bojom o existenciu Rapid udržal preteky pri živote /s výnimkou roku 1970/, navyše v medzinárodnej konkurencii. Po ďalšej kríze sa v roku 1976 ujala organizácie TJ Slovan CHZJD, opäť pod taktovkou „ spiritus agens“ Rudolfa Holzera. Bol to i rok premiéry žien a I. ročníka Malého Devína pre žiakov základných škôl zásluhou pedagóga a trénera Pavla Safka. Treba akcentovať, že práve v prvom bežeckom boome koncom osemdesiatych rokov účasť zo stoviek stúpla na tisíce. Vzhľadom na meniacu sa trať „Devín“ neeviduje rekordy podujatia, preferuje účasť všetkých bez rozdielu.

Na počiatku najnovšieho a najúspešnejšieho obdobia „Devína“ je od roku 1992 STaRZ. /Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy/. Organizátori dávajú podujatiu stále nové impulzy, udržiavajú vysoký štandard, tešia sa stúpajúcej účasti slovenských i zahraničných bežcov, zlepšujú technológiu i servis, porovnateľné so svetom. Je tomu tak i zásluhou sponzorov, osobitne generálneho partnera firmy ADIDAS a hlavného partnera Slovenskej sporiteľne a.s.

Navyše druhý bežecký boom začiatkov XXI. storočia „Devín“ vyniesol nad stúpajúci počet bežeckých pretekov počtom prevyšujúcim 5 tisíc aktívnych účastníkov /s výnimkou maratónov v Košiciach a Bratislave/. Národný beh Devín – Bratislava, ako najstaršie a národné atletické podujatie je skvelou vizitkou pre STaRZ. Je to pýcha slovenského športu s koreňmi vo vzácnej tradícii.

Miroslav Hazucha